VÝLET NA CHATU POD SUCHÝM

Týždeň od 28. mája bol v našom zariadení slávnostný. V pondelok sme si pripomenuli 8. výročie požehnania kaplnky blahoslavenej Matky Terezy. Slávnostnú svätú omšu celebroval otec Humbert Virdzek, OP.  Tejto svätej omše sa zúčastnili viacerí hostia. Slávnostnú atmosféru umocnil zbor, ktorý nacvičuje v CVČ Žirafa. Poobede mal vystúpenie detský folklórny súbor Stavbárik v jedálni nášho zariadenia.

V utorok sme sa vybrali na výlet. Prvý cieľ bol Starhrad a v prípade pekného počasia sme chceli pokračovať ku Chate pod Suchým.
Skupina  vzhľadom k náročnosti nebola veľká, čo prispelo k rodinnému duchu výletu. Cestovali sme vlakom do stanice Strečno. V dobrej nálade sme sa vybrali k nášmu prvému cieľu. Cestou sme videli Mohylu francúzskych partizánov. Obdivovali sme hrad Strečno – kráľovský hrad z 13. storočia a pripomenuli sme si život Žofie Bosniakovej, ktorá žila v tomto hrade. Keďže cez rieku Váh až do Žiliny nie je žiadny most pre autá, tak si cestu môžu skrátiť kompou, ktorá premáva pod hradom. Videli sme nastupovanie áut na kompu  a ako funguje tento netradičný dopravný prostriedok.
Miernym tempom sme prišli na Starý hrad, ktorý sme si poprezerali a obdivovali krásny výhľad.
Starý hrad sú vlastne zrúcaniny hradu, dvíhajúce sa vo výške 475 metrov priamo nad Váhom, na jeho pravom brehu, je to výrazná dominanta Považia. Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril Varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý Hrad dostal po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384.
Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Z hradu sme sa vybrali po hrebeni ku Chate pod Suchým. Viedla nás červená turistická značka. Cestou sme spoznávali naše stromy a sprevádzal nás spev vtáčikov. Najčastejšie sme počuli pinku. Kráčajúc, bola možnosť porozprávať sa s klientmi na rôzne témy. Niektoré pohľady, ktoré v zariadení prezentujeme, sa dajú v priateľskej atmosfére lepšie rozobrať a vysvetliť postoje. Hovorili sme aj blízkej, či vzdialenej budúcnosti, ako sa im žije, čo ich trápi a teší, aké majú medzi sebou vzťahy. Tak, ako bolo označené, cesta trvala 2 hodiny. Chata pod Suchým sa nachádza vo výške 1075 metrov. Posilnili sme sa prineseným jednom, čo bola obedná a zároveň oddychová prestávka.
Cestu naspäť sme absolvovali po modrej značke. Vybrali sme si náročnejšiu trasu, kde sme si uvedomovali, ako je dôležité ísť správnou cestou a učili sme sa prekonávať prekážky. Šťastne sme zišli na poľnú cestu a pohodlne prišli k vlakovej stanici, kde sme počkali na vlak, ktorý nás priviezol do Žiliny.

Aj vďaka peknému počasiu sa nám tento náučno - poznávací výlet vydaril a my sme mali pekný zážitok. Povzbudilo nás to k naplánovaniu ďalšieho výletu.